HROMOVLAD

1. VODOU ZIVOT PREKVITA

Ked v ohni leta prahne zem, hlboko je skryta
Zelen v smadnych korenoch a listie tazko dycha
V ohni slnka deti kvetiny tela skrutene
Sta ruky starca v zlti odete

Len dazdom z nebies, vodou, zivot prekvita
Niet ziadnej inej moci co zelen prebudza
Len dazdom z nebies, vodou, zivot prekvita
Nic nenahradi dar, co z utrob vyviera

Vtedy ako vykupenie z palav muk je dazd
Ked z utrpenia zeme rozplacu sa nebesia
Volou bohov v bleskoch vytrestaju skupe mraky
Vrasky tvare zeme zmocia prudy ich krvi

Len dazdom z nebies, vodou, zivot prekvita
Niet ziadnej inej moci co zelen prebudza
Len dazdom z nebies, vodou, zivot prekvita
Nic nenahradi dar, co z utrob vyviera

Nezvratny kolobeh pocina rosou
Put, ked sa do hmly premeni
V palavach zanecha zem, splynie s oblohou
Kym sa v dazdi navrati

Zivel mnohych tvari, vsemoznych zrodov
Z tisicok zriediel prameni
Nesputanou silou vsemocnych tokov
Zahubi no i pohladi


2. DOTYK OHNA

Sklonte hlavy ludske tvory smrtelne,
Pred ziarou rannej zory, ktorou plamene
Horia svatym ohnom nad vychode krajom,
Kolesom svaroga na veky vekov,
Slava bohom!

Dotyk ohna, vola bohov, zbori svet a spali v prach,
Bo oni drzia v rukach osud, vietor, hromy, bleskov ziar,

Vam co ste padli v boji, vo velkom tryzneni
Kracali bok po boku v bojovom besneni,
Patri vecna slava dazbogovho rodu,
Patri vecny zivot v perunovom vojsku,
Slava bohom!

Pribehy slavy su uz len tienom,
Prastary odkaz, slabnucim plamenom,
Malo nas, malo, dazbogovych vnukov,
Co dotyk ohna vyviedol z radov...
...slepych!

Dotyk ohna, vola bohov, zbori svet a spali v prach,
Bo oni drzia v rukach osud, vietor, hromy, bleskov ziar


3. LEN MALO VETRU ODOLA

Od vekov putuju nad vodami, nad svetom,
Na kridlach nosia slavu, radost, plac i bol,
Od vekov povievaju tichou piesnou z dob
Minulych i sucasnych spevov luk a hol

Len malo odola, co koren plytko ma,
Vetru v slabosti, zeme krutosti
Len malo odola, co v ucte nechova
Vichri v marnosti, vlastnej hluposti

Od vekov hybu tokmi mohutnych oblakov,
Vody z koryt vyzenu do tichych dolin,
Od vekov siria skazu silou ukrutnou,
Skaliska rucaju do sikov stromov, bylin

Len malo odola, co koren plytko ma,
Vetru v slabosti, zeme krutosti
Len malo odola, co v ucte nechova
Vichri v marnosti, vlastnej hluposti

Ked nastane ticho tajomne a svetom bezvetrie panuje,
Ked vetry poduvat prestanu, obalky opat zvestuju,
Co stat sa ma a pride,
Ked v mrakoch ozije jeho tvar, nad krajom spocinie jeho zrak,
Ked vetry zapocnu svoju put, na slavu striboga zvolaju
A zacnu dut nad svetom


4. V CERNI ZEME UKRYTE

Pod povrchom zeme, odvratene mnohe svetlu
Zemskych dni, svitu lucov slnecnych,
V tichu, chlade, tme roznych tvari pody zije,
Rozklada sa pod povrchom zemskej kory

V cerni zeme ukryte
Hnijuce listie jesenne,
Nevladne tela sprznene,
Korene stromov spletene

Kameniste zily skruca, skaly drvi v prach, vladne
Odvratenej strane sveta, zemetras,
Hybe zemskym povrchom, vyvolava strach, volou
Ruca hory, vodou huci v jaskyniach

V cerni zeme ukryte
Hnijuce listie jesenne,
Nevladne tela sprznene,
Korene stromov spletene

Chveje sa zem, z jaskyn pocut clivy hlas,
Splet tajomstiev zije uz len v legendach,
Co malo skryte byt spoznal ludsky zrak,
Zo spanku prebudil, co malo driemat v tmach,
Prastara krv v zilach v hlbke ukryta,
Odcudzena, vytrhnuta z tela, zo srdca,
Hasi vecny smad, zahana nekonecny hlad
Tych, co sa nakoniec obratia v zeme prach


SLAVIGROM

5. ZAVOJ MINULOSTI

Zastav tok svojich myslienok
Zaostri zrak na mracnu oblohu
Lebo posledny moze byt to rok
Vypocuj zvuk lesneho rohu

Nastal cas krasnej burky
Oblohu pretina modry blesk
Dunivy hrom predzvestou dazda
Ozvena predkov a ich cinov lesk

Zivot slovana v hornatej zemi
Je tazky a tvrdy ako kamen
No my prezit dokazeme sami
Dedime hrdost, energie pramen

Nezabudni kto si, na svoj narod
Zahaleny v bielom zavoji
Tkany minulostou, vlastnou krvou
Ucti jeho cest

Spominaj na tieto slova
Zanechaj v srdci cest
Zi a zomri ako pohan
Odovzdaj tuto zvest


6. NAVRAT SLOVANSKEJ NENAVIST

Pamiatky a ucta z cias davnych
Prebudili v nas stare korene zivota

Smerujuce k spojeniu vitazstva a sily
Len na kridlach bratstva sme nedobytni

Ziadne nezmysly o cirkvi krestanskej
Ziadne nezmysly o bohu nebeskom

My stvoritelia pravej vojny
Nicitelia svatej rise

Kalich nenavisti sa naplna uz starocia
Navrat slovanskej velmoci je coraz blizsie

Myty a legendy z hmly vynorene
Historicke pozostatky krasnej kultury
Usadene na chladnej oceli
Chranene nasou novou generaciou
Ohen v ociach pohanskych
Ziari na vecnost


7. KOLOBEH VEKOV

Ked sa dviha sedy popol
Rozorvana zem zacne sa triast
Rozprestrie kridla posledny orol
Posledny strom sa snazi vrast

Mohutnym vykrikom praska cierna skala
Davna moc vystupi na povrch

Pod tazkymi okovami zavadne blaho
Nekonecny vykrik putuje vrchmi
Nejasny obraz prastareho mytu
Priepast vekov zlobou prekvita

Mohutnym vykrikom praska cierna skala
Davna moc vystupi na povrch

Kolo vekov lame pyche kosti
Konci sa doba bez boja
Ohnom, krvou dalsi vek krsti
Az nasa odplata rany zahoji

Bol a bude tento kolobeh
Nech v nas ostane tato spomienka
Nech mytus sa stane pravdou
Nech mytus sa stane skutkom


8. SYNOVIA SLAVY

Krvave slnko sa skrylo za hory
A matku zem zahalil cierny zavoj noci
V dialke je vidiet silnu ziaru
To kostol objali jazyky plamena
Nech zhory pokrytectvo a loz
Nech nase mece pomstia bolest nasich predkov
V nasich srdciach zavladla nenavist
Znicime krestanstvo uderom bleskov

Slovanska hrdost a sila
Pravda nam oci otvorila
Nedame im nasu podu
Spoznaju nas hnev a zlobu
Nezlomnost slovanskej rasy
Vratime spat stare casy
Temny les smrtou dycha
Nasa pomsta, nasa pycha

Letia orly, letia hore
Ponad les a sire pole
Letia ponad ostre skaly
Nesu zvest o synoch slavy