1. ĽADOVEC

Pád vločky za vločkou,
Víchrica lží
Pod tonou nánosov,
Pravda sa zmení

Pokladom prázdnota
Hrmí, keď narieka
V priepasť sa premení
Ľadová dolina

Pod ľadom v temnotách
Vľúdnosť je ukrytá
Krehká, utláčaná
Lavínou slov

Pokladom prázdnota
Hrmí, keď narieka
Ľad už sa nezmení

Pod ľadom v temnotách
Vľúdnosť je ukrytá
Zdrvená lavínou lží

V jazvách doliny
Rúti sa ľadovec
V duši prázdno
Pravda zahmlená

V jazvách doliny
Vráskavý, stratený
V moréne súcitu prach

Vľúdnosť zdrvená lavínou lží

V jazvách doliny
Rúti sa ľadovec
V duši úzkosť
Vekmi zmrazená

V jazvách doliny
Vráskavý, stratený
V moréne súcitu prach

Pád vločky za vločkou,
Lživá to víchrica
Pod tonou nánosov,
Pravda sa vytráca

Rachot a hrmenie
Pomaly praská ľad
Utvrdí nenávisť
Zostane iba chlad

Ľadová lavína
Myseľ ti zaplaví
Rád hľadáš vinníka
Lepšie sa spí

Pravdu si opustil
V búrke si stratený
Prstom si ukázal
Tvoja je to vina

Ľadová lavína
Myseľ ti zaplaví
Ťažko sa uniká
Pred tým, kto si.

Mrazivá belota
Svetlo v tme nahradí
Oko si privykne
Srieň klamstvá zahalí

Ilúzia života
Čo dáva ti zmysel
Obraz tvojho sveta
Na vlásku len visel


2. ZVERSTVÁ

Kráľovské jelenie parožie
pod tlstým bachorom, štetiny zdivelých svíň
sluchadlá i oči rysov
dva divé lampáše, čo planú nočnou tmou
mŕtvolný puch jak odhalí tesáky
zo smrdutej papule cícerok slín
besnotou schvátená šelma zlomená človekom
ovisnuté gamby a čumák stopárskych psov

Nad hranicou lesa prekliatej krajiny
ryk divej zveri, tlmené výkriky
Umĺknu zaraz, o nich sa nevraví
Veď v kraji z rozprávok nikdy niet nešťastných

Kráľovské jelenie parožie
so zmenou vetra, zhodila na jeseň šelma
oči i sluchadlá rysov
už neslúžia tak ako kedysi
besnota koluje krvou
mŕtvolný puch ťahá si za sebou
úbohý ľudský tvor
ovisnutá gamba a povaha psov

Kým besné šelmy s plnými bachormi naďalej hodujú
Nenechaj dejiny rozplynúť v hmle
Kým besné šelmy strážené bacharmi pod zámkom nebudú

Nad hranicou lesa prekliatej krajiny
ryk divej zveri, tlmené výkriky
Umĺknu zaraz, o nich sa nevraví
Veď v kraji z rozprávok nikdy niet nešťastných


3. FÚGA

Keď milovať blížneho
Milovať len seba znamená

Za nebeských chorálov vráta pekiel
Otvára dokorán hlas
Dvojakej povahy, karneval premien
Za maskou len ďalšia z másk

Nebeská žiara jest dvojakej povahy
V zákonoch božích i vesmíru
Keď davy zopnú sa pokope
Sú vlnou v nejž ostatní utonú
Všedný svet sivých farieb nestačí ideál živiť
A každý kríž dá sa ohnůť, morálka človeka skriviť

Rukami od krvi
Zviazal si s diablom osudy
Hlavu drž vysoko
Nezavaď očami o rudé potoky

Odvrhni človeka, uvítaj Beštiu
V pritesnom objatí zahrdús blížneho
Uzavri srdce lodiam z cudzích prístavov
S odlivom ich mŕtvi ti postavia mohylu

Z hmly dejín nejasný, so železnou presnosťou
Vracia sa v ozvenách chlad
Zapovedz démonov i rudé potoky
Vyzdvihni ideál hrdosti más
Kríž nesený človekom nehodný spomienok
Keď žiada sa ideál živiť
No každý kríž dá sa ohnúť, morálka človeka skriviť


4. MARGITA

Váh, voda ukrutná!
Prstami chladnými oblapí
Driek švárnej Margity.
Útle jej telo zlomí sa o skaly
Rieka zdrapí pačesy
Odhalené ramená nežne obmýva prúd

Splyň v jedno s veľtokom!
S posledným výdychom života
Zlobe uniká, duša stratená

Trasie sa šialenstvom vyziabla postava
Do noci odchádza
Kde v diaľke spení sa Váh krvou nevinných

Ach, tak krehká je ľudská povaha..
Raz jak prúd výčitiek vyplní vedomie
Jak tok keď sa zahryzne do brala
A tak ako rozmelie na padrť skaliská nezlomné
V pochabú myseľ poľahky prenikne
Než nevesta naposled vydýchla
Už chmúri ti v mysli zasiala

Hoci v kraj sveta ušla by toho dňa
S belavým prúdom osud si preplietla
Šialenstvo gniavy a dusí ti myšlienky
Tak to byť nemôže, tŕpnuť tu na veky!

Váh, voda pokľudná,
Ty nepoznáš bôle ľudského života!
Mne žiadny kňaz rozhrešenia nedá
Mne beda, mne večná je beda!

Kde obloha zovrie ťa vo svojom náručí,
S dušami živla vôd za chrbtom, meravá staneš,
A s trýzneným srdcom dokorán vykročíš
Rozprestrieš paže a otvoríš dlane


5. REVÚCA

V prílive snov na svetlo dní jarných
Do zejúcich temnôt medz ohne i ľady
Hrsť zeme z hlbín, kde rodí sa zloba
Splodená z hnijúcej zdochliny mŕtveho boha

Sám - nájsť - pre svoj ľud čas
Krajina jaziev - mapa krás
Tvoj - svet - ak má rannou rosou sa stať
A keď odídeš, odíde za tebou
Na vlnách večnosti sčerenou...

Letokruh veľduba - zástupy životov
Nemenné eóny cyklickej podoby
A keď božstvá raz odhrnú kôru z pní pod machom
Sotva pretrvá vyprahlá spomienka
Dnes pyšne z plných pľúc revúca

Vreteno hadov na prsiach Živy
Chradneme s lživými modlami na konci zimy
Neznajúc vlastnej matere, sťa Turčín Poničan
Sťa podoba Moreny - s príchodom jari zhoríme s nimi

Sám - nájsť - pre svoj ľud čas
Krajina jaziev - mapa krás
Tvoj - svet - ak má rannou rosou sa stať
A keď odídeš, odíde za tebou
Na vlnách večnosti sčerenou…
hladinou!

V plameňoch revúca


6. SPEV DROZDA

Ničomní otroci!
V páľave slnka dvíhajú ruky
k modle poznania
V snoch stať sa vladármi roztrieštia kolísku z nejž sami povstali

Ilúzia ruky osudu!
Z bezodnej hlbiny znie iba šialenstvo
Sláva ti Azathoth - bezduchý, slepý boh chaosu

V plameňoch horizont
Kde lúč ni žiara hviezd neprejde vitrážou bez lomu
Šedivým kameňom zaclonil panenskú oblohu
Neprejde viac svit mozaikou katedrál pokroku
Chováš len prázdnotu

Korene v hlbinách
Ženú ťa obavy
Neprejde viac svit mozaikou katedrál pokroku
Chováš len prázdnotu

Falošný monarcha
krvavé ruky dvíha k idolu poznania
Posvätná aura je iba odrazom
Jak mesiac, bez žiary slnka
nie viac než len mŕtvym kameňom

Zlatý trón drolí sa pod nánosmi márnivých klenotov
Slepými očami nevidia
oceán z ktorého povstali
Ilúzia ruky osudu!
Z bezodnej hlbiny znie iba šialenstvo
Sláva ti Azathoth - bezduchý, slepý boh chaosu

Bezmocná
v čele katastrof ľudská je pýcha

Kolos stratený
Rituál
hrmotom tisícky bubnov

Každý
hlas rozumu utopí

V bahne tak hrdo stáť
Snažíš sa zanechať dojem

Na hluchú temnotu skôr než ťa pohltí
Skôr než čas to čo si napáchal zacelí
Predtým než čas všetky jazvy jej zahojí

Priehrada praská, odplaví poslednú nádej, nenávisť, hnev i zlosť
Bezvládne schránky oblapia matku v smrteľnom objatí na večnosť
Kto z nás tu bude, aby držal smútok, v deň keď sa pretrhla obloha
Čo uzrie života nový začiatok, kukla krvi, ľadu a popola

Prehltni chvost a cyklus sa uzavrie
Tisíc ton betónu - pomníkom ľudstva
Predtým než čas zahladí chaosu úsilie
Osamelý znie z lesa spev drozda