1. ZMRÁKA SA

Vyvrheľ
Čo túži bdieť a vysmiať sa noci
Odhaľ čerstvé rany i zhojené jazvy
Hoc temno stíha ťa tvoje sú hviezdy

Zmráka sa, pôjdeme, noc je už zpola
Ktos’ príliš úbohý o pomoc volá
Havrany veslujú do noci spešne
Do tvári hádžu nám myšlienky hriešne

Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli

Nehľaď malého mesta krásno
Upni sa ku hviezdam, nie minulým časom
Táto noc nech je očistou falošným istotám
Vykroč tme naproti, nemárni života


2. KRÁSNO

Chrám, v hlbinách
duší, doktrína kasty
Tvoj tyran nežný sťa ranný mráz
neverí v Slnovrat, kto žil pozdnej zimy čas

Okovám predchodcov
privykli pretvárkou
pestujú v područí
kult sily, kult moci

V noci a samote hľadáme krásno
Nad jarmom, vlastným je pýcha moc málo, tak strašne málo
Umĺkni cynik, čo tvrdíš svet bol a bude vždy sivý
Ľahostajnosťou beznádej živíš, ľahostajnosťou len beznádej…

Nad malým mestom vyrástli hradby
zastreli slnko a ľudia, stali sa vládcami svetla
ked zastrú aj hviezdy, plán dokonalý
konečne na rodnej hrude vlastnými pánmi

Svet falošných spomienok na zašlú slávu
hrsť plastových ružencov pre tých čo pred ňou nesklonia hlavu
je nehybný, mŕtvy a sivý
ľahostajnosťou beznádej živíš, ľahostajnosťou len beznádej živíš

Nad malým mestom vyrástli hradby
zastreli slnko a ľudia, stali sa vládcami svetla
ked zastrú aj hviezdy plán dokonalý
konečne na rodnej hrude vlastnými pánmi

A za všetko zlé tu mohli vždy oni
budeme na seba konečne hrdí
na rodnej hrude už naveky vlastnými pánmi


3. HRANICE

Vzplanuli k nebesiam hranice
Dym víri lupene Pražskej jari
V mraze východnej víchrice
Výkriky umlčali

V súmraku slobody
Od Tibetu ku brehom Vltavy
Keď tvoria sa dejiny, pre výkrik jediný
Zbytočné bolo by lkať

A svet za humnom sa díval na nás

Schátralý ideál
Na plytkom hrobe
Spomienok otrok
A ty žiť chceš v tej dobe

Niet raja vo viere v slobodné životy
Popol a slzy prikryli hraničný kameň
S ostnatým drôtom do srdca zaťatým
Pre hrsť jej martýrov, naveky amen

A svet za humnom sa díval na nás

Vzplanuli k nebesiam hranice
Dym víri lupene Pražskej jari
V mraze východnej víchrice
Výkriky umlčali

V súmraku slobody
Od Tibetu ku brehom Vltavy
Keď tvoria sa dejiny, pre výkrik jediný
Zbytočné bolo by lkať

Schátralý ideál
Na plytkom hrobe
Spomienok otrok
A ty žiť chceš v tej dobe


4. OCEÁN PRACHU

Na dne útesov našli sme iba oceán prachu


5. BEZHVIEZDNA OBLOHA

Ustatý tvorstva pán, bieda na priveľkom stole
Ustlal si z perutí labutí v kamennom hrobe
Nezmerná samota mámi ho z útesu skočiť
Z posledných síl si ohorkom kostí vykľaje oči

Zrazený v kolená, opadol ošiaľ
Stratené stádo, spálený košiar
Rieka splaškov a krvi do každého z morí
Len supi prežijú nad lesom mohýl

Prométeus! Tvoj údel, náš ortieľ
Hrobárom nespočtu nádherných foriem

Zrazený v kolená, opadol ošiaľ
Stratené stádo, spálený košiar
Rieka splaškov a krvi do každého z morí
Len supi prežijú nad lesom mohýl

Bezhviezdna obloha dómom na kostnici ľudstva
A s posledným tónom zrodí sa niečo krásne
Čo trúchliaci poeta spísal by v básne
No nik už tu nebude, nik z nás už tu nebude

Prométeus! Tvoj údel, náš ortieľ
Stal som sa hrobárom nespočtu nádherných foriem
Táto noc stane sa očistou falošným istotám
Delírium na sklonku života

A s posledným tónom zrodí sa niečo krásne
No nik už tu nebude, nik z nás už tu nebude

Hrobárom nespočtu nádherných foriem
No nik už tu nebude, nik z nás už tu nebude

Ustatý tvorstva pán, bieda na priveľkom stole
Ustlal si z perutí labutí v kamennom hrobe


6. PARACELSUS

Tep ulice pulzuje stresom
Zo škár ženie hrdzu dní
Pod mrakom od rána do súmraku
Cintorín túžob zvetralých

Mrholí, šeptom sa šíri
Alchymista, zlaté ruže, pach síry
V dave to vrie, zatají dych
Smäd uhasí - klamstvo a trik

Posledné lúče keď vymizli
Vyzerá oblokmi žiaru zlatú
Na zore vidieť len sklamanie
Krutý návrat do mestského chvatu

Gýčové krásno pre masy a kastrátov chór

Mrholí, šeptom sa šíri
Alchymista, zlaté ruže, pach síry
V dave to vrie, zatají dych
Smäd uhasí - klamstvo a trik

Gýčové krásno pre masy a kastrátov chór


7. MESTO SPÍ

Nevedno, ktorý blázon, či klamár
Čo prvý privykol chaosu riavy
A nevidí v žiari predčasného rána
Zvyšní si oči radšej vyklovali

Zajtrajší deň prinesie spoločný osud
Ale dnes, dnes mesto spí
Tam dolu podo mnou, spálené na popol
Dnes mesto spí

S rozbreskom v ústrety nového života
S rozbreskom ďalšie zo životov vyhasli
Len tupá bolesť, čo morálku nahlodá
Zjazvená rana, kde srdce raz mával si

Svet je vraj sivý, nie čierny, či biely
A preto už zlo poznať nevieme
Pojedli múdrosti, falošné sudičky
Neprajnú budúcnosť spriadame

Mesto spí a my s ním snívame príbehy
Ľudové povery, spoločné predstavy
Na chotár susedný radšej sme zabudli
Bolesť dôb minulých, krajín ďalekých

Za Labe, Rýnom a Dunajom,
Neletia démoni nad krajom
Vlieva sa poniže Lethe i Acheron

Mesto spí a my s ním snívame príbehy
Ľudové povery, spoločné predstavy
Na chotár susedný radšej sme zabudli
Bolesť dôb minulých, krajín ďalekých

Pouličná lampa žiari na nové časy
Stojíš pod ňou moknúc
Čakajúc, kedy už spiace masy
Na koniec nosa uvidia si

Je ľahké snívať svet, aký nie je
Ľahké velebiť, čo nikdy nebolo,
Je ľahké túžiť po tom, čo nepríde
Je ľahké snívať

Nevedno, ktorý blázon či klamár
Čo prvý privykol chaosu riavy
A nevidí v žiari predčasného rána
Zvyšní si oči radšej vyklovali

Zajtrajší deň prinesie spoločný osud
Ale dnes, dnes mesto spí
Tam dolu podo mnou, spálené na popol
Dnes mesto spí